:::
我們一起說族語

我們一起說族語


累積人氣:20

分享:

FB分享
line分享
Twitter分享

關鍵字:

書籍介紹

營造族語友善使用環境,行政機關應該扮演領頭羊角色,要帶頭做起,並協助民間共同推動,才有可能提升族語使用的機會及場域,形成大家說族語的風氣。基此,身為原住民族委員會主任委員,深覺應該由自身做起,因而開始在重要的集會及活動場合,尊榮的使用自己的族語致詞或報告,即使是出席總統、行政院院長在場的活動,到立法院報告或備詢,甚至是國際性研討會或活動,個人也都堅持應該使用自己的族語致詞。


【目次】

作者序 — 夷將‧拔路兒
譯者序 — 朱清義
譯者序 — 馬耀‧谷木
譯者序 — 梁美華

O Sapipapelo^ i Lip-po-ing
立法院報告案

01
►【立法院第10屆第4會期內政委員會】原住民族委員會業務報告
02
►【立法院第10屆第4會期內政委員會】Saidhai‧Tahovecahe伍麗華委員質詢稿
03
►【立法院第10屆第4會期內政委員會】原住民族委員會111年度施政計畫及收支預算案報告
04
►【立法院第10屆第4會期內政委員會】廖國棟委員質詢稿
05
►【立法院第10屆第七會期內政委員會】原住民族委員會業務報告
06
►【立法院第10屆第八會期內政委員會】原住民族委員會業務報告

Sapakimad a sowal
活動致詞稿

07
► 2020世界母語日臺灣原住民族語言發展會議開幕式
08
► 2020年南島語言復振交流論壇開幕典禮
09
►109年度原住民族行政業務會報開幕式
10
► 2021世界母語日臺灣原住民族語言發展會議開幕式
11
►2021國家語言發展會議啟動會議
12
►2021國家語言發展會議
13
►原住民族語師資及專職聘用研討會
14
►2021南島民族論壇
15
►原住民族委員會成立25週年活動
16
► 2022世界母語日臺灣原住民族語言發展會議開幕式
17
►2022年南島語言復振論壇
18
► 111年度原住民族語專業人才培訓工作坊第3梯次結業式
19
► 花蓮縣光復鄉「原住民族傳統藝術豐羽計畫」開工典禮
20
► 「111年度原住民族語言推廣人員專業知能研習暨行政機關共識營」綜合座談及交流
21
► 111年族語模範父親表揚典禮
22
► 原住民族教會推動族語發展座談會
23
► 原住民族委員會「第12屆原住民族語戲劇競賽」全國決賽閉幕及頒獎典禮
24
► 2023年世界母語日原住民族語言復振頒獎典禮暨發展會議
25
► 112年度族語模範母親表揚典禮
26
► 「第8屆原住民族語言單詞競賽」閉幕暨頒獎典禮
27
► 112年度全國原住民族行政會議
28
► 112年度族語模範父親表揚典禮
29
► 2023年南島民族論壇執行委員會議
30
► 2023年南島民族論壇大會
31
► 2023年南島語言復振論壇
32
► 第13屆全國原住民族語戲劇競賽頒獎典禮
33
► 原住民族教會推動族語發展座談會
34
► 訪視屏東縣泰武鄉公所口譯設備建置
35
► 原住民族委員會追頒吳明義NamohRata牧師總統褒揚令

Rapic
附錄

►國際音標表
► 原住民族各族語言書寫系統—阿美語書寫系統
► 阿美族書寫系統—阿美族語言推動組織第二次書寫符號系統共識會議後修改版本


Sapali’ayaw—Icyang•Parod
作者序 — 夷將 • 拔路兒

I ’ayaw no lima^ polo’ a mihecaan, o ma’edesay ho^ ko pikowan no cisakowanay. Caay pihayda ko Sey-fu a somowal to sowal no niyah, matira ko pinangan no kitakit no mita itiya, mangalay a mipalasawad to sowal no Yuen-cu-min-cu. Tinako^ to manina’ay no mako i ’orip ako, i ’ayaw no picomod ako a micodad i kwo-syaw i ’ayaw no lima^ polo’ ira ko lima^ a mihecaan, o no Pancah ko sakalalicay no tamdamdaw i niyaro’, o matiraay ko kalomahadan ako a niyaro. Yo micomod to kako ato ’olal ako a micodad i kwo-syaw i, lalangen no singsi^ kami a misanoPangcah, dengan no sowal no kwa-ping ko namen i picodadan. Onini ko sakanarikay a malahedaw ko sowal no Yuen-cu-min-cu.
在50年前的威權時期,我們國家的語言政策是禁止說族語,用國家的力量消滅原住民族的語言。以我自身的經歷為例,55年前我進入小學一年級之前,我是在完全使用阿美族語的部落生長,但是跟我同年代的族人一樣,進入小學就讀之後,被學校老師強制學國語,禁止說族語,導致原住民族的語言大量流失。

Tanga:sa^ to i sakatosa^ patek ira ko safaw emen a mihecaan, sakafalo^ a folad, sakacecay a romi’ad, mitomaliw to kitakit ci Cay-ing-wen Cung-tong a mita’ong a misodod to Yuen-cu-min-cu to nikapatelac no kitakit hatiniay lafin. Mihayda ciira a nipanarikay a palowad to “Yuen-cu-min-cu-yu-yin-fa-canfa” hananay a rikec. Oya manayaray to mo^tep a mihecaan, caayay ka laheci^ a rikec “Yuen-cu-min-cu-yu-yin-fa-can-fa” i, tangsol a mapalowad a mapakatayal i sakatosa^ a patek ira ko safaw pito^ a mihecaan, sakaenem a folad, sakaceay a romi’ad; mapalowad ko rikec to sapipa’es to masamaamaanay a ’imar a micowat to sowal no Yuen-cu-min-cu. I sakacecay tosir noya rikec, masapinang a masorit itira, “ O sowal to no kitakit ko sowal no Yuen-cu-min-cu.” saan. Masongila’ to a masomad a mapalamoecel koya masapapotalay, milalangan, makari’angay a sowal no Yuen-cu-min-cu i salaloma’ no caway no Taywan. O roma^ i, i sakafalo^ a tosir , ira ko pipatonek to sowal, “ O mamisa’icel ko i fafaway ato cisakowanay i niyaro’ a midama^ a micowat to sowal no Yuen-cu-min-cu i loma’, i niyario’, i katayalan, i kasa’opoan, ato masamaamaanay a lekakawa^ no niyaro’, ta manga’ay a macowat ko sowal no Yuen-cu-min-cu.” saan. Mapa’inorong ko matayalay no Sey-fu to sapicomahad ato sapicowat to sowal i kasaniyaro’.
2016年8月1日蔡英文總統對過去禁止說母語的政策,代表政府向原住民族道歉,承諾加速「原住民族語言發展法」的立法,讓一部歷經10年仍無法完成立法的「原住民族語言發展法」,隨即於2017年6月14日公布施行,並法制化原住民族語言發展的各項權利。該法第1條開宗明義原住民族語言為國家語言,徹底翻轉了原住民族語言在臺灣歷史發展中,被貶抑、禁止使用、甚至使用會被懲罰的不公義地位。第8條規定:「中央及地方主管機關應積極於家庭、部落、工作場所、集會活動及公共場所推動使用原住民族語言,以營造原住民族語言使用環境。」則賦予政府應積極營造族語友善使用環境的責任。

Ano mangalay a masongila’ ko nikacowat no sowal no Yuen-cu-min-cu i, o cisakowanay ko pi’arawan. Ano mali’aya’ayaw ko matayalay no Sey-fu a mikerid a palowad tonini a tayal, midama^ to i niyaro’ay a micomahad i, maolah a mikihatiya ko ’alomanay a finawlan a somowal to sowal no niyah. Matiniay kona niharatengan no mako; tona o kakeridan no Yuen-cu-min-cu-wey-yuen-hwey ko tatirengan ako, orasaka o caci’inorong kako a mireko^ tonini a demak. Tonamatira, ciherang ko faloco’ ako a misatapang a misanoPangcah a paini ato papelo^ i ka’ayaw no ’alomanay i masamaamaanay a sa’opo^ ato lekakawa^. Ano irai:ra ko Cung-tong ato Singceng- yin-cang a micada^ to sa’opo^, o roma^ i, itini i Lip-poing a papelo^ ato paini to nitayalan no niyam, o ro:ma^ i, itini i lesafon no kasakitakit haw i, o sowal no Pangcah ko sapipaini ako i ka’ayaw no ’alomanay. Anini^ a mihecaan i faloay a folad, ira ko pipalowad no Ma-saw-er a kitakit to lesafon no Nan-taw a finacadan to no saki 2023 a mihecaan, o tayraan a mikapot haw i, o dayhiw no safaw tosaay a kitakit, ira ko Ma-saw-er, Malaysiya^, Niw-zi-lan, Broniyo ato dayhiw no tosaay a kanatal. Kako sato haw i, sanoPangcah han ako a mipapelo^ i ka’ayaw nangra. Pakayni i sadama^ no aniniay a kizic ato pipalecad a mifalic to sowal no mifalicay haw i, awaay to ko la’ed no sowal a malalicay, o tadafangcalay a sakacowat no sowal i kasasiromaroma^ no kaitiraan.
要營造族語友善使用環境,行政機關應該扮演領頭羊角色,要帶頭做起,並協助民間共同推動,才有可能提升族語使用的機會及場域,形成大家說族語的風氣。基此,身為原住民族委員會主任委員的我,深覺應該由自身做起,因而開始在重要的集會及活動場合,尊榮的使用自己的族語致詞或報告,即使是出席總統、行政院院長在場的活動,到立法院報告或備詢,甚至是國際性研討會或活動,個人也都堅持應該使用自己的族語致詞。今年8月,在馬紹爾辦理的2023年南島民族論壇,有來自馬紹爾、馬來西亞、紐西蘭、帛琉等12個國家及2個地區的代表參加,我也特別全程以阿美族語致詞,透過科技的輔助及翻譯員同步口譯,讓語言不再是溝通的障礙,這是友善語言環境重大的進展。

Patiko^ a miharateng to nitayalan tona tolo^ a mihecaan, malawit to ko tolo^ polo’ no nikatomireng a misanoPangcah i ka’ayaw no kalosa’opo^, halo ya pipaini ato pipapelo^ i Lippo- ing. Ano caaca:ay ka talolong ko fana’ to sowal no tireng i sa’aya:aaw ho^ i, o kahacecaceay no pisanoPangcah ako a paini i ka’ayaw no ’alomanay i, o tada fangca:lay a pinanam no mako to sowal no niyah. Hatiniay lafin, tada miaray kako to pidama^ no tatoloay a singsi^: ci Kolas Foting singsi^, ci Mayaw Komod foksi^, ato ci Piyaw Pongal singsi^. Pakayni i pidama^ nangra a misongila’ a mifalic to sowal a palanoPangcah, oya katakahan a sowal ato ya awaayay a sowal no mita o Pangcah i, mapatangasa^ i tangila^ no mitengilay i, rahoday to kita a mafana’. O nga’a:yay a nananamen ita a sowal konini. O nanay no faloco’ to malo nananamen no ’alomanay a sapipapelo^ a sowal i masamaamaanay a sa’opo^ ato lekaka^ i, cidek han a mipili’ a palacodan kona tolo^ polo’ ira ko lima^ no nipapeloan ako a misanoPangcah, lima^ ko sapaini to nitayalan no Yinmin- hwey i Lip-po-ing, cecay ko pica’of to piliclic no lip-po- i-ing, tosa^ polo’ ira ko siwa^ ko nipapeloan i ka’ayaw no kalosa’opo^. I kaikor nona kahacecay no sapipapelo^ a codad i, ira ko nananamen a katakahan a sowal, o laleko^ no sowal, ato faelohay a nisanga’an to awaayay a sowal no mita; ira haca^ ko pipalalan a palatosir to sakafana’ toya katakahan a sowal. Nanay pakayni tonini a codad, mapa’icel ko faloco’ ita a minanam to sowal no niyah. O roma^ i, nanay mapalal ko faloco’ no kakeridan ato matayalay no cisakowanay i kasaniyaro’ no Yuen-cu-min-cu. O kahacecay no mita, anini^ a misatapang, makomod kita a marikec ko faloco’ a misa’icel a mirayray a palowad to sowal no tato’asay no mita.
回顧近3年來,至少已在超過30場次的重要集會及活動中,包含至立法院報告及備詢等,全程使用族語致詞。而每一次的全族語致詞,對未熟稔族語書寫符號的我而言,都是一次的族語學習過程。期間要特別感謝朱清義 Kolas Foting、馬耀‧谷木、梁美華等3位阿美族的族語老師協助,將許多原來族語中沒有的現代詞彙,經過認真細心的查證及考究後,給予適切的轉譯,讓每一篇族語文稿更具完整性,並成為族語學習的參考文稿之一。為使更多人認識及學習屬於參與集會及活動場域的族語致詞文稿,本書特別節錄本人使用族語致詞的35篇文稿進行彙編,包含5篇立法院業務報告、1篇立法委員質詢之答詢稿及29篇活動致詞稿等,再輔以關鍵生詞、重要句型、新創詞詞彙分析及就情境應用提供相關例句等進行編輯,期使本書亦能成為族語推廣的學習讀本。更期待能夠帶動更多原住民族行政機關的首長及同仁,由自身做起,共同為族語傳承付出心力,一起扛下族語傳承的責任。

夷將‧ 拔路兒 Icyang‧Parod